Określanie mianem polskich, obozów koncentracyjnych założonych i prowadzonych przez Niemców na terenach okupowanej Polski, upowszechnia się coraz bardziej. Zwykle dowiadujemy się o takiej praktyce w krajach Zachodu.
Okazuje się, że tego określenia używają także nasi południowi sąsiedzi - Słowacy, co szczególnie boli, gdy pamięta się że Słowacja w czasie II wojny światowej była najbliższym sojusznikiem hitlerowskich Niemiec i wraz z nimi napadała na Polskę 1 września 1939 r., a później Słowacy aktywnie uczestniczyli w wysyłce Żydów do tych obozów.
O "polskich obozach koncentracyjnych" możemy przeczytać właśnie w dzisiejszym wydaniu najważniejszego słowackiego dziennika, w relacji z wydania książki o dziejach ludności żydowskiej w Nowej Wsi Spiskiej, przygotowanej w ramach projektu "straceni sąsiedzi".
====
V marci-apríli 1942 medzi prvými deportovanými do poľských koncentračných táborovboli viacerí chlapci a dievčatá, ktorí študovali na gymnáziu. Väčšina detí vo veku do 16 rokov zo Spišskej Novej Vsi, Levoče a okolia boli spolu s riaditeľom M. Szekerešom zaradené do rodinného transportu, ktorý opustil mesto 28. mája 1942. Smeroval do Treblinky a Izbice. Hrôzy poľských koncentračných táborovnikto neprežil.V meste ostalo zopár detí rodičov, ktorí mali hospodársku výnimku a riaditeľ Dávid Köröš-Klaubauf," pripomenula históriu R. Kormošová.
====
A oto cały tekst:
korzar.sme.sk/c/5441617/gymnazisti-vydali-knihu-o-zidovstve-v-meste.html
Ponúka aj príbehy odvedených študentov
Gymnazisti vydali knihu o židovstve v meste
Po stopách pamäti, tak znie titul knižnej novinky z dielne spišskonovoveského gymnázia. Kniha je venovaná pamiatke židovskej komunity v meste. Súčasťou publikácie je 17 príbehov spätých s dejinami Spišskej Novej Vsi. Kniha, ako aj samotné príbehy, sú výsledkom dlhodobej práce študentov a ich učiteľky Ruženy Kormošovej.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Uvedenie knihy do života bolo vyvrcholením projektu s rovnomenným názvom ako kniha. Príbehy sú zasa výsledkom práce na projekte Stratení susedia. "Príbehy predstavujú život v meste pred druhou svetovou vojnou. Život jednotlivých rodín dokumentujú prvé prejavy antisemitizmu, transporty dievčat a mladých mužov zo Spišskej Novej Vsi, ako aj prvé obete koncentračných táborov," uviedla R. Kormošová.
Prvá časť je venovaná histórii židovstva v meste. Úvod patrí židovskej komunite a školstve, s dôrazom na spojitosť židovských žiakov s gymnáziom. Židia sem prichádzajú v 50. rokoch 19. storočia, v roku 1872 zakladajú náboženskú obec.
Rodinný transport do Treblinky
V júni 1940 zmaturovali na gymnáziu poslední židovskí žiaci. Zápis na stredné a vysoké školy bol anulovaný. Povinnú školskú dochádzku museli ukončiť v dočasnej triede zriadenej pri židovskej ľudovej škole. "Pre starších žiakov sa organizovali tzv. prevrstvovacie kurzy. Zakázané boli spolky a organizácie, rozširovanie tlače. V marci-apríli 1942 medzi prvými deportovanými do poľských koncentračných táborovboli viacerí chlapci a dievčatá, ktorí študovali na gymnáziu. Väčšina detí vo veku do 16 rokovzo Spišskej Novej Vsi, Levoče a okolia boli spolu s riaditeľom M. Szekerešom zaradené do rodinného transportu, ktorý opustil mesto 28. mája 1942. Smeroval do Treblinky a Izbice. Hrôzy poľských koncentračných táborovnikto neprežil.V meste ostalo zopár detí rodičov, ktorí mali hospodársku výnimku a riaditeľ Dávid Köröš-Klaubauf," pripomenula históriu R. Kormošová.
Pamätná tabuľa na cintoríne
Stúpajúce obmedzenia židov sú dokumentované osobnými svedectvami práve v spomínaných príbehoch. Autori nazreli do života rabínovej rodiny cez osud ich dcéry, opísali osudy gymnazistiek a gymnazistov. Zachytávajú autentické svedectvo o hrôzach, ktoré zažili Erika Rauchwergerová a Peter Havaš zo Spišskej Novej Vsi v nemeckých koncentračných táboroch.
"Pätnásť životných osudov dopĺňa opísanie osudu Tóry zo spišskonovoveskej synagógy, ktorý opísala pani Cynthia Drapkin z Northwood & Pinner Liberal synagogue v Londýne. Kniha je ukončená príbehom 'zabudnutého albumu' rodinných fotografií. Vhodne ju dopĺňajú ilustrácie žiakov, reprodukcie archívnych materiálov a fotografií zo súkromných rodinných archívov," doplnila.
Súčasťou záverečného seminára bola prezentácia Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva a inštalovanie pamätnej tabule na miestnom židovskom cintoríne, ktorý sa stal jej súčasťou. Ako jeden z dvoch slovenských židovských cintorínov.
pondelok 28. 6. 2010 | šim
